Mám macicku Alexandru - Sašu, ktorá každým dňom ma prekvapí niečim novým, čo dokáže. Takým prvým zážitkom bolo, keď si hned v prvý deň pobytu v byte poobzerala všetky miestnosti, strcila hlavicku do kazdeho otvoru (to som si uvedomila, ze budem musiet davat pozor, aby mi nevosla do sachty), potom si vyskocila v spalni na postiel a tam si lebedila....no a v noci spavala pri mojich nohach, az do chvile, ked som zacala mat ucpaty noc, bolesti hlavy poranu, kasel, tak som zatvarala spalnu na noc a ona si nasla tri miesta v byte, kde ju najdem vzdy oddychovat. Ale ta spalna je pre nu magicka, pretoze jedno rano pocujem (okolo 6:00 hod.) skrabkanie na dvere a jemne mnaucanie. Nastastie sa nic nestalo, len chcela spolocnost. No a raz vecer som dala varit hovädzie mäsko a isla do obyvacky k TV a jasne zaspala som. Prebudil ma skol macicky na moje brusko a tulenie sa az k môjmu lícu. Zobudila ma prave vcas, uz som citila ako sa mäsko pripaluje. Nastastie vcas, hrniec som nemusela vyhodit. No a raz som ju nasla na parapete, ako sa diva na svet. To by ste mali vidiet aka bola zlata, vsetko sledovala, reagovala....no a v tuto noc som spalnu nechala otvorenu, uz mi presli tie horeuvedene symptomy, keby macicke bolo smutno...ona vsak v noci oziva a santi po hale, kuchyni. No aby som sa vratila k dnesnej noci, tak ma zobudil akysi sramot a to moja Saška si zmyslela vyšplhať sa po radiatore (podotýkym horucom) na parapetu v spalni a obzerat si svet z druhej strany bytu, kde chodia autobusy, auta, ludia. Nuz tak mi jej prislo luto ze splha po horucom radiatore (sranda, ze ju to neodradilo) a prilozila som stolicku k oknu aby nemusela po radiatore sa splhat.Tak to je najnovsi zazitok....dakujem za moznost podelit sa touto cestou o zazitky, ktore pochopia iba milujuci macicky. Pekny den prajem a tesim sa na vaše zazitky....

Milka:) čo je pre nás horúce pre nich je to príjemné . oni akosi rozdeľujú teplo. napr. ak máte mačičku na kolenách a ona zaspala veľmi hlboko, tak je to pocit, akoby ste na nohe držali horúce kachle :)
ako vidím , aj vy máte veselo :) ako čítam ......

Máte veľmi krásnu a milú mačičku. Aj ja mám kocúrika. Ten je môj najväčší poklad. Tieš je to taký výmyselník ako tá vaša cicuša Alexandra. Prósím pošlite na stránku ešte nejaké prýhody.

ČÁRLIHO PRÝHODY

Jedného dňa, keď som sa prišla pozrieť do kuchyne a dať môjmu kocúrikovi Čárlimu papať, čudovala som sa lebo v byte vôbec nebol. Začala som sa o neho báť. Zrazu niekde z diaľky
počujem spokojné "éééééóóóóó"
A to môj malý kocúrik leží na stoličke na ktorej bol jemný vankúšik, spokojne pradie občas zamňaukne a teší sa zo života. Bol celý užasnutý od toho, ako vizerá svet krásne.

Jedného dňa, moja mama nakladala si mäso na tanier, a pri nej na zemi spal kocúrik. Zrazu mama odišla a nechala mäso tak. Vtedy sa môj kocúr Čárli prebudil, a hneď využil prýležitosť. Vyskočil na drez, hlavu strčil do taniera a ham ham ham
Proste papal mäso. Keď moja mamička prišla do kuchyne moc sa zľakla. "to čo je" Zakričala v tom okamihu keď zbadala, že väčšina mäsa bola preč. Potom si uvedomila že mäso nechala len tak a Čárli je veľký pahltník. Čárli ležkal na dreze a vypliešťal posmešne na mamičku očká. Mäsko mu chutilo a bol nadovšetko spokojný. A mamina si musela naložiť znova.

vyššie som čítala, že mačička vycíti chorobu. tak to je pravda. stalo sa mi prvýkrát a dúfam že aj posledný, že som "prišla z očí" , keďže som na to nebola pripravená, bol to pre mňa šok. ledva som sa dovliekla domov, len som pustila tašky a padla na posteľ / našťastie ten byt je malý a postel neďaleko dverí /.nedokázala som sa pohnúť, bolo mi príšerne.Moja Mokoš vyliezla ku mne a začala mi lízala zápästie , lakťovú jamku /bolo to v lete / ako aj zavreté viečka, kým som sa nezačala cítiť lepšie. Potom , keď už som dokázala otočiť hlavu, zliezla z postele a začala sa váľať po zemi akoby sa smiala... no nakoniec som sa z nej smiala aj ja a bolo mi už dobre :)
mám ešte jednu, trikolorku, aj ku nej som prišla akosi nečakane. plakala pri mojich dverách a keď som ich otvorila vplávala do nich a do nášho života akoby tam odjakživa patrila .
mno mám tendenciu občas ako široká ,tak dlhá sa roztiahnuť po zemi,s väčšou alebo menšou intenzitou. ten posledný pád ale bol škaredý. tak som si udrela koleno, že som sa ledva dovliekla domov. nadšená som nebola, lebo aj po byte som sa len plazila a na druhý deň som musela do roboty / voľno neprichádzalo do úvahy/ .Už vtedy som vedela, že trikolorka sa vždy túli tam, kde ma niečo bolí ,alebo kde nie je niečo v poriadku / čo už, obdobie Hekaté prináša zo sebou pár neduchov :( /ani som sa nečudovala , že sa mi uvelebila na kolene keď sme šli spať. aké bolo moje prekvapenie, keď ráno som necítila bolesť. síce koleno na dotyk bolo trochu bolestivé, ale bez problému som chodila.... takže moja malá tú príšernú bolesť "vysala" počas noci ....:)

Priznám sa bez mučenia, že dlho som bola skôr" psiarka" ako "mačiarka ". doma sme mali vždy psa, ale mačku žiadnu. keď som sa prisťahovala do paneláku, tak som začala rozmýšľať o mačičke, ale po prečítaní múdrych kníh som sa zľakla/podľa nich by mačka nemala bývať ani v byte ani v dome, lebo je náchylná na nehody :( / a tak sa dlho mačka nekonala. Moja Mokoš sa ku mne dostala náhodou, keď kolegovi sa jedna z vrhu zvýšila . :D prvú noc spala v pripravenom košíku , druhú noc síce reptala, ale zase zostala v košíku.Ráno som kútikom oka zachytila čierňavu . otočím hlavu a pozerala som do zelenkavých očí mojej Mokoš . ako sa dostala hore som vtedy nechápala . Tretiu noc ale už nechcela zostať v košíku, zatiaľ vyskakovala na poličku pri záhlaví postele, kým sa nezachytila, vytiahla sa na ňu a preliezla na posteľ /výkon to bol preveliký, veď mala len 6 týždňov / vložila som ju znova do košíka. mokoš vyliezla a znova vyskakovala kým sa nezachytila, vytiahla sa a preliezla na posteľ.... takto začalo naše naťahovanie. Keď to spravila už 21x ,vzdala som sa , ráno som musela skoro vstávať ....a tak Mokoš po prelezení postele čakala čo bude. Keď som sa nepohla, tak pomaly milimeter po milimetri posúvala prednú labku pod prikrývku.Keď bola dnu, zmeravela a čakala.potom začala posúvať druhú labku,tiež počkala a vsunula hlávku.. keď sa nič nestalo ako blesk sa vtiahla pod prikrývku a uložila sa mi spokojná pod ramenom.... a tak hoci som predtým prskala, že so mnou žiadne zviera spať nebude , Mokoš zvíťazila. asi týždeň spala pod prikrývkou a ja som sa zobúdzala celá spotená či som ju nezaľahla,kým ona potuteľne zívajúc sa vytiahla vždy spod prikrývky, celá a nezranená :) Po týždni sa presťahovala na prikrývku, aby bola blízko mňa... po trištvrte roku sa presťahovala do kresla a odvtedy /je to už pomaly 8 rokov / spí tam,ale tak aby na mňa videla ... v každom prípade odvtedy ma učí trpezlivosti, ako aj tomu, že nie je hanba zlyhať, skôr je hanba neskúsiť znova zvíťaziť :)

V júli sme z ulice prichýlili sotva 5 týždňové opustené mačiatko s vážnym poranením očka. V auguste sme pomáhali pouličnej mačacej mamine evakuovať mačiatka z nevhodných priestorov. V septembri sme sa ujali dospelého pouličného kocúra s dlho sa hojacou ranou okolo krku. V októbri sme našli v kontajneri 6-7 týždňové plačúce mačiatko. Niekto už domov našiel, niekto možno ostane nám... Mačky chováme osem rokov. Našou prvou bola/je dnes už 8 ročná čierna mačička. Po nej prišli ďalší. S niektorými sme sa museli rozlúčiť, niektorí našli domov u iných milovníkov mačiek. Spoločnosť nášmu čiernemu pokladu robí 11 ročná tigrovaná mačacia dáma (pribudla k nám približne ako 5 ročná) a svorka maiňáčikov (s PP). K mačkám sme sa dostali práve vďaka tým, ktoré potrebovali pomoc. Neskôr sme založili registrovanú CHS čistokrvnej rasy, ale aj po rokoch sa stále vraciame k mačičkám v núdzi. Život so zvieratkami prináša veľa radosti, ale aj starosti a niekedy aj smútok, no život bez mačiek si už ani nedokážeme predstaviť.

Dnes ráno cestou do práce som uvidela ležať pri ceste stočené chlpaté klbko s chvostíkom ovinutým okolo tela. Musela som sa ísť pozrieť či žije alebo je len premrznuté, veď vonku boli iba 3 stupne. Pri najbližšej možnej príležitosti som odstavila auto. Našťastie som v ňom mala deku a aj takú papierovú krabicu a už som rozmýšľala čo spravím, aby som stihla poriešiť aj jeho a aj stihla prísť ako- tak načas do práce. Pomaly som prichádzala k miestu, kde ležalo, aby som ho nevyplašila. Bolo krásne sfarbené, tak hnedo - béžovo - pásikavo, ešte som rozmýšľala, kto takéto chúďatko krásne mohol vyhodiť. Nahla som sa nad neho a študovala ako to vlastne leží a kde má hlavičku. Záchrana sa nakoniec nekonala. Bola to totiž zimná chlpatá čiapka s chvostom, ktorú niekto vyhodil pri ceste. Teraz mi napadlo - škoda, že som ju neodfotila. :)

Ahojte,myslím si,že stalo sa to už viacerým z nás ,čo máme čičiny doma,ak som nejako chorá,alebo je to tak,že moje telo je skrátka"pod psa",môj kocúr leží nad mojou hlavou celú noc a mám ho ako takú baranicu,dá sa povedať ,mám ho ako prírodnú potničku,potíme sa celú noc spolu a vyťahuje zo mňa chorobu,ak ma bolí brucho,príde a leží na mne a užívame si jeden druhého.
POVIEM Vám je to pre mňa taký prejav !!!lásky!!!!,ktorý neviem opísať,bojím sa ,že raz tu nebude,vyrastal pri ňom môj syn,zúčastňuje sa stálo denného chodu našej rodiny.............

Chcem len týmto povedať,že mačky ,ktoré máme celodenne pri sebe vedia vycítiť, chorobu,alebo hroziacu pohromu ,či samotnému majiteľovi,že sa niečo stane.....vážme si týchto tvorov naozaj,nerobme zo života peklo im aj nám samým....................

Sú to nádherné tvory,kto im raz prepadne,ich čaru, a prejavenej lásky,bude ich milovať celý život......................

Na úvod musím napísať, že náš britský kocúrik Asher je odmalička totálny flegmatik a lenivko, takže nás ani veľmi neprekvapilo, že po kúpe akvárka s rybičkami „mačacia televízia“ akosi nezafungovala. Po čase sme dokúpili ďalšie, s korytnačkou Zoly, a sledovali, či sa pri nej náš maznoš predsa len nepreberie. Stále nič. Až raz..brat vymieňal vodu, Zoly premiestnil do lavóra a na chvíľku si odskočil. Medzitým sa Asher priblížil k nej a krúžil intenzívne okolo nádoby, v ktorej bola. Korytnačka v lavóre, to je zrejme iná vec..toľko packal do vody, až z nej vyliezla von a čuduj sa svete, milý Asher sa zaktivizoval a podujal sa nájsť jej bezpečnejšie miestečko. Zoly sa vydala na púť po byte, keď sa vychýlila zo smeru, Asher ju labkami postrčil a ona išla tam, kam chcel. So záujmom sme sledovali, ako sa mu to podarí a samozrejme, dávali sme pozor na túto netradičnú dvojčlennú karavánu. Konečnou stanicou bol otvor v domčeku umiestnenom pod škrabadlom. No, priznám sa, nevedeli sme, či sa skôr smiať a či chváliť nášho miláčika. Od tejto udalosti chodí pravidelne Asher k akvárku s korytnačkou, uprene na ňu pozerá..určite jej praje dobrý deň aj dobrú noc. :)

Neviem, či je táto príhoda zaujímavá :), ale stalo sa mi, že od istého času môj kocúr začal v noci chodiť do kuchyne a mňaukať, hoci dovtedy vždy pri mne prespal celú noc. Bolo to v lete, keď býva dlho svetlo a to jeho mňaukanie vždy začalo, keď bola v byte úplná tma. Keď sa to stalo prvý raz vstala som, zažala svetlo, ale nič zvláštne som nevidela. Iba Cyro sedel pri chladničke a nechcel sa od nej pohnúť. Myslela som si, že vymýšľa a je hladný, tak som mu prisypala viac granulí a išla spať. Keď Cyro mňaukal už 4-tú noc a ešte mi aj skákal po posteli, aby ma zobudil vstala som a potme sa vybrala za ním. A on ma zaviedol opäť ku chladničke. No a v tej tme som zreteľne videla ako z tých škár popri gume vychádza svetlo. Takže naša chladnička nevypínala svetlo pri zatvorení (a mne sa zdalo, že nejako málo chladí, ale pripisovala som to horúčavám vonku), a môj múdry kocúr si všimol, že niečo nie je v poriadku a vlastne vďaka nemu sme ju dali opraviť. Mimochodom v IQ teste mal 98 bodov. :)