Kniha návštev

Re:moje poulicky

Kaylin | 02.03.2013

irenka ľudia sú fakt rôzni, ale majú právo na to aby nemali radi mačky alebo psov,alebo mali ich radi, ale zniesli ich len na určitých miestach. podľa toho čo píšete nie je celkom jasné kde tie mačky vlastne sú. ja naozaj mám rada mačky, ale keby okolo bloku pobehovali v húfe , dokonca keby som mala auto a musela by som sa báť, či mača nezrazím,asi by som sa tiež ohradila ... to dúfam viete že ich veľmi obľúbené miesto je sadnúť si pod auto ? a podľa možnosti blízko kolies...
vidím, že ste typ Mačacej mamy, tak by ste sa skôr mali na obecnom úrade pospytovať, či nie je možnosť založenia útulku ,lebo ak len nie ste milionárka, tak toto dlho nebudete zvládať.... sterilizácia, krmenie...mno ja mám len dve mačky, ani ich nerozmaznávam a neprekrmujem, ale veru nie je to malá suma mesačne ...a sterilizácia jednej z nich ma tiež stála pekné peniaze ...
takže ja by som hľadala spriaznené duše a so susedmi sa pokúrsila dohovoriť.... pozrite sa na to aj z ich stránky . :)

Re:moje poulicky

Alena - mačacie spektrum | 04.03.2013

To je úžasné, že sa nájdu ľudia, ktorí sú ochotní pomáhať pouličným mačičkám, napriek všetkým prekážkam a nákladom. Veď tie mačky okolo bytoviek nás určite zbavujú mnohých hlodavcov, myší a potkanov. Podľa mňa by to malo byť samozrejmosťou každého domu vlastniť mačku, nemuseli by sme platiť deratizérov :-) A v každej bytovke by sa určite našli ľudia, ktorí by tie mačky prikrmovali, aby sa pohybovali blízko nášho príbytku. Ja viem, určite existujú ľudia, čo by všetko riešili chemikáliami a strieľaním a ľudským regulovaním, ale príroda má na všetko vlastné riešenia a my niektoré môžeme podporiť, ako je to napríklad v prípade mačiek. Držím vám preto palce a naozaj obdivujem, že ste ochotná konať a vybavovať na úradoch čo sa dá. Keď vytrváte, určite sa nájdu ľudia, ktorí vás podporia, lebo v každom človeku sa nájde nakoniec ľudskosť a súcit.
Samozrejme rozumiem, že s niektorými ľuďmi je to ťažké a nie všetkým sú mačky sympatické. V každom prípade by bolo dobre k daným ľuďom pristupovať s maximálnym pochopením, so snahou pochopiť ich zmýšľanie a konanie, lebo až potom je šanca, že budú ochotní vôbec na danú tému so zdravým rozumom a bez emócií diskutovať. Kým nedokážeme aj k "nepriateľovi" pristúpiť empaticky, nebude žiadna šanca na zmenu komunikácie a ostaneme neustále v stave "boja, konfliktu". Neviem aké sú vaše susedské vzťahy, skúste sa niekedy úprimne s pochopením porozprávať s danými susedmi, uznajte im, že chápete, že to nie je príjemný pocit, ak si predstavia, že po aute im behali mačky a zanechali tam packy, ak im to vadí, a že chápete, že majú strach, že by mohli ich drahé auto poškriabať, aj keď pravdepodobne sa to nestane a skúste ich požiadať o nejaký návrh, čo by navrhli, čo by chceli, aby ste spravili, vypočujte ich... totiž keby ste sa aj vy prestali o mačky starať, neznamená, že mačky by na autá prestali chodiť... Nie je to jednoduché, ani nepoznám konkrétnu situáciu, riešenie je vo vašich rukách, ale kvôli mačičkám by som to určite skúsila. Držím vám palce, ak budete mať chuť, napíšte nám.

Re:Re:moje poulicky

irenalorencova | 14.03.2013

dakujem za reakcie ja mam dobre vztahy so co sa týka susedov a co si ja pamatam macicky tu boli odkajživa viete najviac im vadi,že komentuju vlastne krmenie ,že potom macky nechytaju hlodavce ap.ale to nie je pravda akurat vcero Riso chytil potkana a bola som rada že to vidia tí susedia,ale komentar je taký že potkany by tu neboli,keby som ja nekrmila ,ale ved ja som pri nich kým to nespapaju nic tam nezostane a potkany???Ved ziju v kanalizacii to je predsa jasne ziju z odpadkov ktore su okolo kontajnerov najviac ma zaraža,že odpadky su len tak pohodene ,ale to je vsetko v poriadku nechapem to .Ale proste ja to vsetko chapem nevnucujem nikomu lasku k zvieratam ,ale vadi mi že ludia vedia ublyžovat.Mala som teraz taký pripad nastastie dopadol dobre cicusa je u mna zotavila sa nasla som jej domov .ludom vadi vsetko aj vtaky,stromy a co som si vsimla,že naozaj najviac macky,ale neviem preco a najviac som smutna mam suseda ktorý ma tri deturence a ked idu domov zakaždým im ocino nariadi,aby plasili maciaky a on je naozaj bezcitny ked už od malicka vedie deti k tomu aby ublyžovali dokonca moj kocur tým ze bol pouliciak je zvyknutý tak na hodinku chodit von a osobne som ho prichytila ako hodil po nom kamen a pritom bol uplne mimo ležal v trave.Ja som oslovila,ze preco to robí on sa len uskrnul pritom ma vždy pozdravi usmeje sa aj ked ten usmev je neuprimný .Jednoducho keby sme sa chovali zvierata tak k nam ludom už by sme tu neboli.Ja milujem vsetky zvierata tak som bola vychovana ale ked rodic ukazuje 4-rocnemu dietatu taketo zle veci potom to tak vyzera .Co sa týka toho utulku to nepripada vobec do uvahy,ved mame velký utulok v Blave a viete ked ja idem s cickami na sterilizaciu tak za dve hodinky ich beriem domov a ked su v poriadku na druhý den ich vypustim zaujimave je že ja bývam na sidlisku ktore susedi s rod,domami a tam maju ludia cicuse a tam sa to množi potom to beha po sidlisku už som bola aj za majitelmi vsd ked si každý bude dbat na že si toho kocurika alebo macicku dam do poriadku nebude sa to množit a nebudu trpiet nechcene maciatka .Tie zvierata ktore sa tulaju ci su to psikovia ci macicky kto za to može no zvieratka nie ale ludia .A este sa vratim k tomu utulku ved keby ste nasli maciatko utulok vam ho nezoberie maju kapacitu a hotove riesia to utratenim ked ich je vela je to hrozne mala som aj taku skusenost choru velmi choru cicusu som nasla mala zapal pluc utekala som s nou do utulku prosila o pomoc nakoniec ju prijali na druhy den som volala co a ako že lepsie že berie antibio. tak asi za tri dni som pozbieral od kamosiek deky kupila papanice a isla do utulku dala som dar 50 eur.cicusu mi neukazali ze tam nesmiem,lebo je v karantene aj to som pochopila ale za dalsie dva dni ked som volala už tam nebola už bola dana do adopcie .ked som sa pýtala že kde že len chcem vediet ako sa ma nedali kontakt nechceli proste bolo mi nanic.Ale už som odbocila na inu temu .Budem pomahat nadalej ja som proste taka a cas ukaže .aj ked vidim že je to stale horsie a horsie ludia su bezcitní .Prajem Vam len to dobre IRENA a moje maciaky

Re:Re:Re:moje poulicky

Miriam - Mačacie spektrum | 20.03.2013

Pani Irenka,
z Vašich riadkov cítiť, že tak, ako Vám nie je ľahostajný osud pouličiek, všeobecne Vás trápi negatívny prístup istej skupiny ľudí voči zvieratkám, ale i medziľudské vzťahy.
Čo sa týka reakcií na prikrmovanie a obviňovanie z výskytu potkanov, ktoré je podľa viacerých práve jeho následkom, asi treba neustále a trpezlivo vysvetľovať, ako to vlastne v skutočnosti je. Viem, je to v mnohých prípadoch ťažké, navyše ak niekto principiálne nechce pochopiť a byť ústretový. Ja osobne si myslím, že ľudia sa častokrát takýmto správaním "ventilujú", že sú za tým ich osobné problémy a následná strata citovosti. Častokrát je ich neschopnosť byť láskavý ku zvieratkám a tolerantný voči ich majiteľom, resp. ich ochrancom iba výsledkom toho, že nevyrastali v domácnosti, kde na pohovke ležalo mačiatko, pod nohy sa im neplietol zvedavý psík, a tak si nevytvorili žiadny citový vzťah k nim. Nechcem tým ospravedlňovať ich správanie, len tak uvažujem. Veď v podstate je takýto človek ochudobnený. Oddanosť a bezhraničná láska našich domácich miláčikov, silné puto, ktoré je medzi nami a nimi, sú nenahraditeľné.
Ak sa mám vyjadriť k útulkom, samozrejme, je to hlavne o ľuďoch, ktorí v nich pracujú. Avšak nemali by sme mať právo na utratenie len preto, že v útulku nie je miesto. Čo sa týka Vašej osobnej skúsenosti, viem si predstaviť, ako ste sa mohli cítiť, keď ste nedostali informácie o adopcii mačičky, ktorú ste zachránili. Treba však dúfať, že sa dostala do dobrých rúk a má okolo seba ľudí, ktorí ju ľúbia.
Irenka, verím, že Vy tak ľahko boj s netolerantnosťou nevzdáte a naďalej budete pomáhať a ochraňovať. Veľa štastia!

Re:Re:Re:moje poulicky

Lenka Gerbérová | 21.10.2014

Je to fakt super že pomáhate mačičkám a fakt klobúk dolu. Ja bývam ešte s maminou a ona nemusí moc mačičky-jeden kocurik jej stačí. Ale keď budem väčšia, určite budem pomáhať mačkám a mám vás za úžasný vzor.
Dakujem a pozdravuje vás aj môj malý Čarli.

Re:moje poulicky

Irena Žáková | 07.03.2013

Máme podobné problémy u nás v Prievidzi, pani na sídlisku kŕmi pouličné kastrované mačičky, večer, ked už všetci spai tak im umiestňuje krabice na spanie a nad ráno ich zberá, lebo ľuďom to vadí, že vraj robí bordel...presne je to ako u vás aj policajtov na ňu volali..ale mi máme ešte o jeden problém viac,...chodí po celom meste mladý debil s pitbulom a ten na povel cica...chytá mačky a hryzie ich...toľko sme ich už zachraňovali a koľké sme museli utratiť...nikoho to nezaujíma, policajti na neho kašlú...teraz spisujeme petíciu a predstavte si , že kopec ľudí to ani nechce podpísať, leb sa ho bojí...takže netrápite sa sama, klobúk dolu nad vašou starostlivosťou, držte sa a vašim mačičkám želám pekný život...( ja sama mám doma 4 a na záhrade tiež 6)

Re:moje poulicky

alik alinka | 22.09.2013

irenka,krásne píšeš o mačičkách,takýto problém maju asi všetci čo krmia cice,vždy sa nájde daky imbecil,ktorému vadia a snaží sa proti nim poštvať celý panelák..

Mňaukáči

Ľubica | 23.01.2013

Dobrý deň,

mám jedno geniálne mačacie stvorenie doma. O ukecanosti sa tu nedá hovoriť, on priam jačí, vrieska a popritom aj rozpráva:) Vďaka tomu som si ho všimla ako malé mača, ktoré sa potulovalo po rušnej ulici a neskutočne moc mňaukalo. Ja, tvrdá psíčkarka, som sa bola predsa len pozrieť, čo sa to tam vlastne deje. A to malé, sotva 6 týždňové vychudnuté mača vrieskalo ako o dušu a motkalo sa okolo nevšímajúcich ľudí. Skoro ho prešlo auto a tak som si povedala, že to proste tak nemôžem nechať a už bol u nás doma a doteraz sa od nás nepohol. Tým jačaním a mraučaním si nielen zachránil kožuch, ale aj získal domov.
Toto mňaučanie a jačanie samozrejme pokračuje i naďalej. Občas dokonca na mňa volá "mamaaa" a to vtedy, keď sa mu chce hrať a čaká ma pri hračkách a neprestane, kým mu aj ja neodmňauknem, alebo sa nejdeme hrať. Občas si len tak obaja pokecáme - on mňau, ja mňau, on zasa mňau, ja tiež mňau - a to až niekoľko minút. Ale nakoľko je to polosiamka, nemám sa ani čomu čudovať. Potravu si však nikdy nepýtal mňaukaním, lebo vie, že ho vždy čaká plná miska papania.
No najlepšie je, keď spustí v noci. Vtedy sa len lepšie zašuchnem pod perinu a tvárim sa, že nič nepočujem, hrám mŕtveho chcrobáka, lebo viem, že ak zareagujem, tak končím..
Občas mu vravím malý terorista:)))

Re:Mňaukáči

Kaylin | 25.01.2013

Júúú, to som rada , že aj iní majú podobné skúsenosti ako ja.Aj moja trikolorka si získala domov , U mňa, samozrejme :D tým že síce nejačala, ale v jednom kuse jej papuľka chodila , tak som sa šla pozrieť von čo je.
Ono to vaše malé asi skúša pokiaľ môže dôjsť. viem, že sú to iné bytosti ako my, ale niekedy mám dojem, akoby v niektorých veciach rozmýšľali ako my...
a to tie opustené a potulujúce sa mačičky skúšajú, či si ich naozaj chceme nechať, alebo pri prvej neprístojnosti ich vyhodíme :( moja je u mňa už pomaly druhý rok, ale ešte to stále občas robí..
ozaj a je to mačička, alebo kocúrik? hmmm a polosiamka... mohla by ste sem dať obrázoček,prosíííím... aby sme videli malého teroristu ... :)

Re:Mňaukáči

LuciaB | 19.03.2013

No, ja mam dvoch kocúrkov orientalikov...Ten starši velky, Danko, ten je totálny pohoďák...Občas hovorí "Maaaa!" a šťuchá ma labkou...Alebo keď idem okolo, tak napriahne labku a zachytí ma...
Šnuríček je menší, aj keď som zistila na vystave, že vôbec nieje taký malý, ako som si myslela...to Danko je velký! Na výstave boli orientálky také žížalky!!! No a Šnúriček je siréna ukecaná!!!Furt brble, mrmle, fnuká, robí "mááá-u". Tiež je to terorista!!! Hlavne ráno, keď ma po 4 hodinách spánku budí, že chce jesť a skáče mi po paplóne. Keď už musím vstať, tak sa príde tulkať!!!

<< 22 | 23 | 24 | 25 | 26 >>

Pridať nový príspevok