Reportáž spod Karlštejna
Ak ste v sobotu 1.6. neboli na výlete na hrade Karlštejn a nevideli ste „1. umiestňovaciu výstavu opustených mačiek“ boli sme tam, a o všetkom čo bolo zaujímavé, sme priniesli aktuálne informácie.
Ako to celé prebiehalo? :)
Ráno sme vstali už o šiestej a okolo siedmej vyrazili. U nás na Slovensku bolo nádherné slniečko a to sa vcelku držalo až po Brno. Potom sa nebo zatiahlo a začalo liať podľa tých najčernejších meteorologických predpovedí. Keď sme prišli až po okolie Prahy a vydali sa smerom na Karlštejn stále sme čakali, že na najbližšom kopci už uvidíme týčiaci sa hrad. Lenže dookola boli iba husté listnaté lesy a dedinky s uzučkými uličkami kade sme prechádzali. Ale nevzdali sme sa a keďže navigácia si húdla svoje, niekoľkokrát sme ju neposlúchli a išli po svojom. Tak sme sa dostali až k tabuli, ktorá nám oznamovala, že tadiaľto preteká rieka Berounka. Keďže sme ju ešte nikdy predtým nevideli, viedli sme asi takýto rozhovor: „ani som nevedela, že je taká široká“... „ nie je tam akosi veľa vody?“ – a keď sme si ju lepšie obzreli: „ nie je náhodou vyliata? Tá voda je aká hnedá... Asi veľa pršalo.“
Keďže sme sledovali iba správy o mačkách a nie meteorologické výstrahy vôbec sme netušili, že tam hrozia záplavy. Po príchode do Karlštejna sme sa naďalej márne obzerali a hľadali hrad. Zaparkovali sme teda na jedinom veľkom parkovisku, kde na ceduli stála cena za parking 80Kč na deň, prešli okolo turistických povozov s koníkmi, ktoré hlásali, že 1 osoba - 100Kč cesta na hrad a rozhodli sa, že po tých 400km sedenia v aute to zvládneme hore aj pešo. Vybrali sme sa hore kopcom kam išli všetci. Stále veľmi pršalo a keďže sme mali iba jeden dáždnik, voda nám z neho stekala po pleciach až sme mali po chvíli všetko mokré. Navyše bolo aj dosť zima. Cestou sme rozoberali či to bol dobrý nápad vybrať sa práve teraz a práve sem. Lenže po chvíli sa nám napriek zamračenej oblohe, zime a lejaku naskytol úchvatný pohľad na majestátne sa týčiaci karlštejnský hrad, ktorý sa nám zrazu len tak objavil vo výhľade. Hneď sme vybrali foťák a kameru, aby sme zachytili tú atmosféru.
Uličku ku hradu lemovali obchodíky s turistickými suvenírmi, ktoré ponúkali rôzne obrázky hradu, magnetky na chladničku, otvárače na pivo, drevené hračky, šály, klobúky a veľa rozličných pohárov pod značkou Bohemia glass. Skoro na všetkých výrobkoch bolo napísané „hand made“. Obchod čo sa nám najviac páčil ponúkal repliky historického skla. Krásne stredoveké poháre a karafy v zeleno-hnedej farbe, jeden pohár za približne 500 Kč. Boli sme ešte hlboko pod hradom, keď sme uvideli nápisy „ Výstava kočky“ so šípkou smerujúcou niekde do dvora. Keďže popri tom bol aj nápis „Výstava Betlehémů“ nevedeli sme presne kam máme ísť. Celé zmoknuté sme vošli do malého obchodíku v nádeji, že je to tam a boli sme celé šťastné, že sme na chvíľu v suchu. Tu nás ale usmernili, že máme ísť opäť von hore po schodoch a potom po kobercoch. Nechápala som, lebo na konci tých schodov začínal les. Kde tam môžu byť koberce? Ale naozaj boli. A usporiadatelia to vymysleli skutočne dobre, pretože keby tam neboli, asi by sme sa poriadne šmýkali po tej mokrej tráve.
Výstava bola na naozaj netradičnom mieste, ktoré však bolo pre mačky ako stvorené. Bola totiž na povale akéhosi domu. Usporiadatelia si dali ozaj veľa práce. Klietky boli pekné, čisté, so záclonkami a miestnosť bola vyzdobená maľovanými obrázkami mačiek. Všetko pôsobilo útulne. Mačky za presklenými klietkami boli úžasné. Boli také kontaktné, že stačil najmenší impulz a hneď boli nalepené na skle, mraukajúce a upierajúce na nás krásne veľké zelené okále. Niektoré kvôli pohladeniu div nezborili klietku a obtierali sa o všetko čo sa dalo. A ak sme sa nahli ku klietke zhora, zrazu sa len nasmerovali k našej tvári dve ústretové labky.
Jedna ma tam zvlášť oslovila. Hneď ako ma videla, chodila ku sklu a jemne mňaukala. Pani, ktorá to tu riadila mi povedala, že ju nikto nechce, pretože má epilepsiu a máva záchvaty. Tabletky vraj denne bezproblémovo papá, len ich podávanie treba dodržiavať. Hneď by som si ju vzala, lenže som nevedela čo by na ňu povedali moje mačky a či by z toho nakoniec nemala ešte väčší stres.
Zdržali sme sa dlho. Dokonca sme potom zistili, že za klietkami sa voľne pohybuje ešte jedna mačka. Mysleli sme, že sa niektorá dostala z klietky von, ale bolo nám povedané, že to je vraj nejaká miestna čo behá po povale. Asi sa prišla pozrieť na svojich súkmeňovcov. Kokeršpaniel, ktorý sa motkal medzi klietkami počas celej výstavy, ju išiel oňuchať. Zjavne mal mačičky rád. Vybrali sme sa potom ešte pešo na hrad a cestou si kúpili za 2€ (nakoľko sa konečne už niekde dalo platiť eurom) obrovský pršiplášť, ktorý sa obliekal ako sveter cez hlavu. Počas cesty nadol už voda tenkým prúdom stekala po ceste a my sme mali úplne premočené topánky aj ponožky. Ešte sme si v miestnej pekárni kúpili za 32 českých asi polkilový domáci chlieb a za 30 akýsi koláč, ktorá sa volal lopaťák a vybrali sa domov. Bolo tam krásne aj keď pršalo. Určite sa tam ešte niekedy chystáme. :)
Video z výstavy mačiek v Karlštejne
Fotky z výstavy nájdete vo Fotogalérii
Neboli nájdené žiadne príspevky.